Le Mans 2007 - Babotým
Mili vášniví vyznavači korčuľkovania 
dovoľte mi priblížiť vám, ako nežnejšia časť – myslím tým babotým – prežívala tohtoročnú výpravu do Le mans.
Keď som sa minulý rok v novembri prihlásila na Le mans 2007, mala som ešte stále na pamäti krásne počasie, slnko, kopu vyšportovaných chlapov a ich sexi zadky… Predstavujúc si to všetko znova, neváhala som a rýchlo reagovala na Baluďovu výzvu „hlaste se“.
Vo februári tohto roku mi Baluď potvrdil moju účasť a ešte k tomu pridal „svěříme Ti tu obrovskou důvěru a staneš se kapitánkou Babotýmu“ – uau, povedala som si, tak teraz si to už nemôžem rozmyslieť, toto už je veľká výzva a už som sa tešila, ako zasa strenem známe tváre, poriadne si zakorčulkujem a riadne sa odreagujem.
Nervozita pred odjezdom
No keď mám pravdu povedať, tesne pred odchodom som sa trocha začala obávať – pozerala som si predpovede počasia a vôbec sa mi nepáčila predstava, že budeme stanovať a korculovať v daždi. Nakoniec ale zvíťazila moja dobrodružná a zvedavá povaha, tak som sa zbalila, pozdravila kolegov v práci a vyrazila na Le mans 2007.
Babotým sa tento rok menil až tesne do odchodu a myslím si, že úplne istá “desiatka” bola až keď sme všetky nastúpili do autobusu – až tam som sa dozvedela, že ani Baška Bakošová s nami kôli svojej promócii nejde. Mrzelo ma to, ale samozrejme som bola zvedavá na nové členky teamu, lebo okrem Lucky Flekovej boli všetky “nové”. Hneď keď som nastúpila do busu, snažila som sa ich všetky spoznať, ale všetky mená som si zapamätala asi až keď sme mali deň pred pretekom poradu. Tam sme sa všetky navzájom predstavili, zistili sme kto ma aké časy a kto je “fitnesak” a kto “speeďak”. Dohodli sme si poradie, v akom budeme jazdiť, približne sme sa dohodli, kedy si pôjdeme oddýchnuť (lebo spánok sa tomu veľmi hovoriť nedá) a vysvetlili našim supporťákom ako nás budú počas pretekov podporovať a šli sme sa na to vyspať.
Sobota 30.6. – a ideme…
V sobotu každý, kto mal záujem, vyrazil na cestu po mestečku Le mans a niektorí sa k davu pripojili až tesne predtým, ako vstúpil do areálu, kde sa o pár hodin mal začať 24 hodinový maratón, aby si aspoň raz vyskúšali trať – iná možnosť si celú trať vyskúšať totiž nebola.
O druhej popoludní sa začali kvalifikačné rozjazdy kde babotým reprezentovala Katka Krejčíková, za čo sme jej boli všetky vďačné – nebolo nič jednoduché rozbehnúť sa na 300 metrov “dlhej” trati – a vybojovala pre nás štartovaciu pozíciu 277.
S blížiacim sa štartom nálada gradovala a my sme sa nemohli dočkať, kedy vyrazíme na trať…ako prvá štartovala Katka – ona si za nás obúvala korčulky. Potom vyrazila Kamila, po nej Veronika, Marcela, Martina, Helena, Jarmila, Gábina, Lucia a nakoniec ja. Prvé kolo išli všetky babenky opatrnejšie, ale v druhom kole sa už každá pustila odvážne aj z kopčeka a časy sa stále zlepšovali…Kamile sa dokonca podaril rekordný čas 7 minút 52 sekúnd…nálada sa stupňovala a mne sa strašne páčilo, ako sa baby navzájom hecovali a každým kolom sa snažili vylepšiť svoj čas. Po šiestich hodinách, okolo 22:00, sme boli dokonca na úžasnom štvrtom mieste v ženskej kategórii, veľmi nás to povzbudilo a vyburcovalo…žiaľ, už predtým sme sa dohodli, že o jedenástej pôjde pätica dievčať spať na štyri hodiny, takže sme sa museli dohodnúť, kto si pôjde oddýchnuť – v tom momente sa skoro nikomu nechcelo, ale nakoniec odišli spať Katka, Helena, Martina, Jarka a Lucka. Druhá pätica sa teda striedala častejšie a začalo to byť náročnejšie…hoci Marcelka akoby v noci naberala energiu a svoj čas stále zlepšovala, nezmar
Prší !!!
Strach v mojich očiach sa ale objavil okolo jednej…keď začalo najprv mierne poprchávať a trocha neskôr riadne pršať a ja som mala vyraziť na trať – prvýkrát som mala jazdiť v daždi, oblial ma pot a v tej chvíĺi som si myslela, že skončím…no všetci ďalej jazdili a tak mi to nedalo a po predávke štafety od Gábiny som vyrazila…kopec hore celkom išiel, trocha sa šmýkalo, ale dalo sa, obávala som sa ale zjazdu, od vrchu som brzdila, ale asi v polovici som to troška povolila a celkom to šlo, nebolo to také hrozné, ako som si predstavovala. Takže keď na mňa po vystriedaní zasa prišla rada, už som sa až tak nebála. No asi vďaka dažďu sa v tom čase nepodarilo dostatočne odhadnúť Veronikin čas, support asi očakával, že príde trocha neskôr a tak sa stalo, že Gábina nebola na predávaní včas a Veronika si v tom nečase dala dve kolá za sebou – viem, že to bolo náročné, bola to nešťastná zhoda okolností a som Veronike vďačná, že to tak dobre zvládla.
Krátko po tretej došla po “oddychu” Katka so slovami, že na nás v stane počas toho dažďa myslela a vôbec nespala…Jarka došla s podobným komentárom, tiež sa nevyspala. Vystriedali sme sa teda a druhá polovica išla oddychovať. Bolo to okolo štvrtej ráno, spať som išla ja, Kamila, Gábina a Veronika – Marcelka jazdila ďalej, Martinka sa totiž mokrej trate bála, mala nové korčulky a nikdy s nimi v daždi nejazdila, tak sme sa dohodli, že pokiaľ bude vládať, bude jazdiť Marcelka, potom si to Martinka vynahradí. Tak aj bolo…Vrátila som sa po oddychu o 7:30, Marcelka v rohu spala a Martinka už jazdila, postupne prichádzali všetky babenky a najprv nás jazdilo deväť, trocha neskôr sa pridala aj Marcelka a “bylo nás deset” 
Trať bola stále mokrá, ale postupne to schlo a naše časy sa zasa zlepšovali. Začal ale nepríjemne fúkať vietor a hlavne záverečná rovinka bola s každým kolom náročnejšia. Baby ale bojovali a snažili sa zo všetkých síl. Vážnejšie pády sa nášmu teamu vyhýbali až do nedeľňajšieho poludnia, kedy vyšla na trať Veronika a ktorú v kopci zrazil fitnesák. Spadla a narazila si nepríjemne bok – napriek pádu na začiatku trate Veronika pozbierala všetky sily a došla so štafetou až do “cieľa”, predala ju Marcelke a tým sme mohli pokračovať ďalej v pretekoch. Veronika potom kôli bolesti nemohla jazdiť, takže sa nás zvyšné asi tri hoďky striedalo deväť.
Už len kúsok
O 15:25 sme zvažovali, či sa ešte do 15:50 stihnú v poho vystriedať dve baby, alebo či zvoliť opatrnejšiu alternatívu, poslať na trať Gábinu, ktorá bola na rade, aby si užila svoje najpomalšie kolo a potom stihnúť pred 15:50 posledné striedanie, na ktoré bola pripravená Kamilka. Keďže sme pred šiestymi ženami viedli o šesť kôl, vedeli sme, že už sa im nepodarí, dohoniť nás, zvolili sme druhú možnosť a Gábina vyrazila na svoju poslednú jazdu. Približne o 15:45 predala štafetu Kamile, ktorá si užila trať dvakrát za sebou a dobojovala za babotým 24 hodinový boj. Bol to krásny pocit, keď po štvrtej vošla do cieľa a my sme s konečnou platnosťou vedeli, že sme piate v ženskej kategórii.
Babenky, všetkým vám patrí moja srdečná vďaka, som štastná, že som mohla byť členkou takéhoto týmu a veľmi vám ďakujem za vaše odhodlanie a snahu byť čo najlepšie, zároveň si to aj maximálne užiť. Samozrejme veeeľmi pekne ďakujem za veľkú pomoc a podporu našim trom supporťákom – Janě, Petrovi a Lukášovi – bez vás by sme to tak dobre nezvládli. Ďakujem. 
A všetkých vás pozdravuje náš maskot Evžen 
Diskuse
Komentáře k textu
Rss komentářů tohoto textu - Formulář pro nový komentář
Přidal(a): Ivoš 12. 7. 2007 t 12.46
[1] : : : reaguj :
Ahoj Edito,
díky za hezké přiblížení. Já si původně plánoval, že si budu psát deník, měřit časy a tep (na kolo, a v průběhu kola atd. atd.) nakonec jsem si skoro vždycky zapomněl zmáčknout stopky a údajům otepové frekvenci se mi nechtělo věřit – ještě že mám nějakej obyčejnej měřák a tak si můžu myslet, že ty hodnoty nad 200 byly chyba (normálně mi je nad 170 je už docela divně). Zkrátka byl to takovej fičák, že na nějaké měření a zapisování nebyl čas a nakonec ani chuť. Možná jsi si už všimla, že jsem udělal Masters a teď nedávno i Elite ( ta ještě není na serveru) přehlednou tabulku výkonů a grafy viz komentář 70 a 71. Nemáš k dispozici vaši tabulku časů? Kdyžtak mi ji pošli na ivo.krivka (at) seznam.cz a já vás zpracuju
Čau Ivoš
[2] : : : reaguj :
Ahojky Edito,
Díky za celé Le Mans si nejlepší kapitánka celých 24 hodin si obcházela kolem nás a pořád nás udržovala ve svělé náladě člověk přijel slitej deštěm a vydecnul si a smál se byl to fakt fičák.. Ktomu předávání kdy jsme jela dvakrát první kolo na vodě jesme jela hodně pomalu jakžto skror všichni ale když jsme viděla že to docela jde a navíc Kamča zajela čas kolem 9:45 jsme si říklaa že čas kolem 10 bych mohla taky hecnout . Zajea jsme čas kome 10 přijíždím s obrovskou radostí projíždím kolem našeho depa a jujda nikdo nikde všichni tři naši supp.. otočení zády mávám naně ale nic tak kolik zpět do kapsy na zádech a dáme si ještě jendo kolo v kopci mi nebylo podruhé už moc hej ale projel kolm mě ( tedy proletěl ) TOM z Elite týmu a něco na mě křičel nakoplo mě to a nakonec v čase kolem 12 13 minut jsme dojela druhé koloo předala kolík a s únovaou si lehla vyčerpáním to druhé koélo se nezdá ale je to 
omlouvám se za výraz při dojezdu nebyla jsme naštvaná na nikoho je to přece 24 závod jen jsme byla vyčerpaná celý Le Mans Babotým díky bylo to skvělé 
Přidal(a): Edita 13. 7. 2007 P 09.11
Pre Iva
[3] : : : reaguj :
Bohuzial, patrala som hned po celkovom skonceni po nasich vysledkoch, ale zostali niekde v depe – zial, cipy som si odchytila, ale na vysledky som „pozabudla“ a ked ma to napadlo, uz ich nasi supportaci nemali…velmi ma to mrzi. Ja si svoje casy priblizne pamatam, tak ak si ich pamataju aj ostatne babenky, prosim, poslite mi ich na editab (at) centrum.cz, ja ich skusim nejako dat dokopy. Diky moc, majte sa pekne. E.